Hovorí sa, že kto nežiarli, nemiluje. Priznajte sa – ak na vás partner primerane žiarli, nelichotí vám to? Zámerne píšem primerane, pretože ak niekto začne obmedzovať slobodu toho druhého, zvyčajne to nedopadne dobre.
Áno, ak nám na niekom záleží, nechceme sa oň deliť s nikým iným. Lenže kde je hranica medzi zdravou žiarlivosťou a tou chorobnou? Ako rozlíšiť normálnu mieru žiarlenia od nebezpečného správania?
Čo hovoria na žiarlivosť odborníci?
Odborníci z oblasti psychológie definujú žiarlivosť ako negatívny emočný stav, istý druh úzkosti, ktorý vzniká z pocitu neistoty a strachu zo straty milovanej osoby.
Prirodzená žiarlivosť je bežnou súčasťou vzťahov, časom sa upravuje a neobmedzuje slobodu partnera. Pre niekoho môže dokonca predstavovať prejav lásky či záujmu.
Ak niekoho milujete neznamená to, že ho aj vlastníte. V každom partnerstve ľudia potrebujú čas iba pre seba, pre svoju duševnú hygienu. Ak budete svojho partnera obmedzovať, začne sa cítiť väznený, nepochopený a časom sa môže stať, že bude radšej sám ako s vami.
Nie je žiarlivosť ako žiarlivosť
Chronická alebo patologická žiarlivosť vzniká bez reálneho podnetu zo strany partnera. Obsahuje prvky paranoje, stratu sebakontroly a býva veľmi ťažko liečiteľná. Človek nedokáže ovládať svoje emócie, správanie a v extrémnych prípadoch môže dôjsť až k násiliu či trestnej činnosti.
Veľkú rolu zohráva domýšľavosť, nízke sebavedomie, pocity menejcennosti, vnútorný smútok a nahromadený hnev. Často ide o ľudí, ktorí sa nedokážu vyrovnať so situáciami, nad ktorými nemajú kontrolu.
Takáto žiarlivosť dokáže rozvrátiť partnerstvá, manželstvá a zničiť životy nielen samotným žiarlivcom, ale aj ľuďom v jeho okolí.
Keď sa žiarlivosť stáva nebezpečnou
V extrémnych prípadoch môže patologická žiarlivosť prerásť do prenasledovania, obťažovania telefonátmi, sledovania či narúšania pracovného aj osobného života bývalého partnera.
Ak vám niekto výrazne obmedzuje slobodu, vyhráža sa alebo vás prenasleduje, neváhajte vyhľadať pomoc. Obráťte sa na políciu a právnika – súd môže nariadiť zákaz styku. Porušenie takéhoto rozhodnutia má vážne právne následky.
Dá sa chorobná žiarlivosť liečiť?
Diagnózu stanovuje psychiater, ktorý skúma všetky súvislosti vzniku problému. Patologická žiarlivosť môže súvisieť s:
- alkoholizmom
- užívaním drog
- psychickými ochoreniami
- traumami z minulosti
Liečba si vyžaduje odbornú psychologickú alebo psychiatrickú pomoc.
Ako zvládnuť vlastnú žiarlivosť?
Ak cítite, že žiarlite viac, než by ste chceli, no nejde o patologický stav, môžete s tým pracovať sami.
Základom je sebavedomie a sebaláska. Naučte sa prijímať sami seba takých, akí ste. Najdôležitejšie je zbaviť sa strachu z konkurencie. Veď si váš partner vybral práve vás – zbytočnou žiarlivosťou si môžete vzťah len skomplikovať.
Žiarlivosť sa však nemusí týkať iba partnera. Môžeme žiarliť na súrodencov, kamarátov, susedov či kolegov. Ak vás trápi, že má niekto krajší dom, nové auto alebo lepšiu prácu, skúste to pustiť z hlavy. Závisť vás oberá o vnútorný pokoj.
Zamerajte sa na vlastný rast, spokojnosť a duševnú pohodu – tie sú oveľa dôležitejšie než porovnávanie sa s ostatnými.
